Stretol som spolužiačku z detstva. Už niekoľko rokov žije vo Švajčiarsku, odišla tam starať sa o svoje vnúčatá. Keď podrástli, našla si prácu v miestnej samospráve, v centre logistiky. Aj predtým, na Slovensku, bola zásobovačkou. Hneď v prvý deň nástupu do práce, jej šéf oddelenia nariadil písomne predložiť svoju predstavu zaobstarávania. Vedúci, počas čítania jej výtvoru, nesúhlasne krútil hlavou. Boli v ňom postupy, ktoré používala u nás: nájsť najlacnejšie ponuky, urobiť výberové konanie, atď.
Keď dočítal jej predstavu, roztrhal ju (slovne aj ručne) a dal jej tento návod:
1. Zistite, či sa daná vec vyrába v meste. Ak áno, je to najlacnejšie a najlepšie riešenie. Kúpte ju, o kvalite niet pochýb. Je to dobré pre miestnu zamestnanosť a podnikanie.
2. Ak sa potrebná vec v meste nevyrába, treba hľadať v regióne. Je to druhé najlacnejšie riešenie. Dôvody sú tie isté.
3. Ak ani tu ju nenájdete, treba zistiť, či sa vyrába vo Švajčiarsku. Ak áno, treba ju vziať. Je to v poradí tretia najlepšia možnosť.
Na otázku, že ak ani tu nenájde daný výrobok, či môže postupovať podľa jej pôvodného návrhu dostala túto odpoveď:
Vtedy sa pohodlne posaďte, oprite sa, prípadne si zdriemnite a odpočinutá popremýšľajte, či nám tú sračku skutočne treba. Ak áno, až potom ju kúpte.
Od mne neznámeho autora
P.S.: Čo keby sme sa aj my všetci pokúsili urobiť zo Slovenska druhé Švajčiarsko?